Samko (27tt, 1160g a 39cm)

0

Mám za sebou dva pôrody. Každé tehotenstvo iné, no v oboch prípadoch sa nám narodili
predčasniatka.

Tehotenstvo prebiehalo celkom dobre, až 14.2.2014 som z ničoho nič začala krvácať. Manžel prišiel z práce a namiesto oslavy Valentína sme utekali do nemocnice. Nevedeli sme čo nás čaká. Nechali ma v nemocnici a ja som si myslela, že si poležím trošku a všetko bude v poriadku. No nebolo. V noci som sa silno rozkrvácala a ráno lekár, ktorý prišiel do služby spravil dalšie vyšetrenia a hneď na operačnu sálu.

Akútne odlučovanie placenty.

Nechápala som. Ten strach vo mne, krvi by ste sa mi nedorezali. Hneď ma viezli na operačku a Samko
15.02.2014 musel von cisárskym rezom v 27 týždni.

Samka vybrali no on ani nezaplakal. Mne sa kotúĺali slzy po tvári. V duchu som sa modlila nech je v poriadku. Sestrička prišla a oznámila mi, že ho museli oživovať a bol prevezený na neonatologické

oddelenie.

V tej chvili som bola šťastná, že žije a verila som, že všetko bude v poriadku. No ani vo sne by mi nenapadlo, čo predčasne narodené dieťa pre nás znamená. Manžel šiel hneď za ním a potom mi ukázal aspoň fotku v mobile. Plakala som od šťastia, ale aj od

smútku, keď som videla ako mu zovšadial trčali samé hadičky.

Na treti deň mi môj zdravotný stav ako-tak dovoľoval ho ísť pozrieť. Keď som ho videla, takého malinkého a bezbranného nedalo sa ubrániť slzám. Dovolili mi, aby som sa ho aspoň na chvílku dotkla. Prvý krát som ho klokankovala po mesiaci. Neopisateľný pocit. Modlila som sa nech bojuje a je silný. Bola som s ním po celú dobu hospitalizácie. Nakoľko mliečka som mala dosť a Samko nemal problém s

papaním.

Samko bol skoro mesiac zaintubovaný, dostal pneumotorax a bojoval druhýkrát o život. No pomaličky nám rástol, priberal a robil radosť. Museli sme ísť na Kramáre operovať očká kvôli retinopatii

nedonosených. Zvládol aj sepsu. Po 2,5 mesiaci sme si ho zobrali konečne domov.

Dnes má Samko 3,5 roka a bohužial DMO a autizmus. Nevymenili by sme ho zanič na svete. Je to naše usmievavé slniečko, ktoré teraz nastupuje do školky pre

autistické detičky.

Po dvoch rokoch 6.04.2016 sa nám narodila naša Sašenka v 31týždni 1840g a 41cm. Taktiež odlučovanie placenty. Saška mala viac šťastia a väčšiu pripravu pred pôrodom. Zasa som začala krvácať a už som vedela, že je zle. Našťastie lekári dokázali každé krvácanie zastavit. Takto sme bojovali od 26. do 31. týždňa. Samozrejme celý čas som bola hospitalizovaná. Moji chlapi boli sami doma a veĺmi nám pomohli starí

rodičia.

Pôrod prebiehal tak isto, ako pri Samkovi. No tentokrát som počula Sašku poriadne zaplakať. Úžasný pocit a plač od šťastia. Saška bola silná a zaintubovana len 1 deň. Prednosta neonatologickej kliniky v Košiciach pán Krcho,nám povedal už na začiatku, že Saška bude úplne iné dieťa. Mal pravdu. Pekne

napredovala, priberala a po 1,5 mesiaci prišla aj ona domov.

Dnes má 16 mesiacov a je to malý čertík s anjelskými krídlami. Samka predbehla vo všetkom. Sme neskutočne za nich vďační a veríme, že Sašenka bude Samka ťahat a pomáhať mu. A aj napriek prvému predčasnému pôrodu nás neodradilo mať druhé dieťa. Vedeli sme, že sa to môže zopakovať a stalo sa. No nechceli sme, aby Samko bol sám. Tak sú dvaja a mi budeme robiť všetko preto aby im nič nechýbalo. Nech majú vždy na tváričkách úsmev

a rožiarené očká.

Týmto, by som chcela poďakovať celému tímu úžasných lekárov a sestričiek na oddelení neonatologickej kliniky v detskej fakultnej nemocnici v Košiciach. Odvádzajú úžasnú prácu a naše detičky sú toho dôkazom. A čo je najdôležitejšie, NIKDY SA NEVZDÁVAŤ A STÁLE VERIŤ.

Každé jedno predčasniatko je veľkým BOJOVNÍKOM.

S pozdravom,
Katarína Mizeráková